Kázání 19.5.2019
4. nedeľa po Veľkej noci – Cantate
(19. mája 2019, 900 h. Mělník)
Piesne: 660, 637, 98/1.3.4., 161, 505
Suspírium:Ďakujte Bohu a chváľte Jeho meno! Hlásajte skutky medzi národmi! Spievajte Mu a hrajte Mu, O všetkých jeho divoch hovorte! A Jeho menom chváľte sa, nech majú radosť Boha hľadajúci! Amen.
Kázňový text:Žalm 100,1-5
Prečítané slová z nášho Žalmu sú charakteristické pre dnešnú nedeľu – nedeľu Cantate, ktorá nám hovorí o tom, aby sme piesňami oslavovali Pána Boha a ďakovali Mu za všetko, čo od Neho každého dňa prijímame. A určite nie je toho málo.
Je veľmi veľa ľudí, ktorí nevedia prejaviť vďačnosť, ale práve dnešná nedeľa nám dáva k tomu príležitosti: vysloviť slová vďaky Bohu za to, že som, že si. Túto vďačnosť môžeme prejaviť i na týchto bohoslužbách prostredníctvom piesne. Hudba je prostriedok, cez ktorý dokážeme vyjadriť to, čo prežívame: či už smútok, radosť, vďačnosť, pohodu ale i rôzne iné vnútorné pocity. Hudbou človek od nepamäti vyjadroval to, čo vnútorne prežíva, čo sa v ňom odohráva. Dokonca by sme mohli povedať, že hudbou človek vyjadroval i to, čo nedokázal povedať slovami. A práve preto bola hudba, je a bude akýmsi komunikačným prostriedkom, ktorému dobre rozumieme a pritom sa nemusíme učiť jej jazyk, stačí mať otvorené uši a srdce a započúvať sa do jej nádherných tónov a melódie.
Mnohí významní velikáni hudby, vzdávali takýmto spôsobom česť a slávu nášmu Bohu, nášmu Stvoriteľovi. Napríklad J. S. Bach, Georg Fridrich Händel, Jozef Haydn a iní. V ich tvorbe nájdeme značnú časť diel venovanú improvizácii chorálových piesní, ktoré dobre poznáme z našich evanjelických spevníkov. Iste najznámejšou je Hrad prepevný. Veľmi známe sú Bachove kantáty, ktoré boli niekedy súčasťou bohoslužieb. Prostredníctvom nich Bach vyjadril to, čo práve prežíval a čím v živote viery prechádzal. Keď sa ďalej pozrieme na jeho chorálovú tvorbu, ako je napríklad, O Mensch, bewein dein Sünde gross – Ó človeče, zaplač nad svojimi veľkými hriechmi, tak vnímame prostredníctvom tohto diela obrovskú silu pokánia alebo v diele Jesu meine Freude – Ježiš moja radosť, či Sei gegrüset Jesu gütig – Buď pozdravený dobrotivý Kriste, môžeme sledovať radosť a vďačnosť oproti Pánu Bohu, ktorá je vyjadrená v tónoch týchto nádherných chorálov.
Aj my v dnešnú nedeľu chceme piesňou poďakovať Pánu Bohu za všetko, čo od Neho dostávame. Touto piesňou chceme vyvyšovať Božie meno, pretože je nad všetky mená. Veď meno Ježiša Krista je pre nás záchranou, ako hovorí učeník Peter: „lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.“ (Sk 4,12)
Žalmista nás dnes vyzýva: „Plesaj Hospodinovi celá zem!“ Plesaj Hospodinovi mělnický zbor. Radujme sa bratia a sestry z toho, čo každého dňa dostávame z rúk Božích a nie je toho málo. Včera sme sa tiež mohli radovať z krásneho dňa, ktorý sme prežili pri odhaľovaní pamätnej tabule Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Nie vždy si to vieme vážiť, nie vždy si uvedomujeme, čo každého dňa Boh pre nás pripraví a čo každého dňa z Jeho ruky prijímame. Častokrát vidíme len tie obrovské veci, ale veci každodennej potreby, berieme ako úplnú samozrejmosť, či dokonca povinnosť Boha, na ktorú nesmie zabudnúť. Keď tieto samozrejmosti od Boha nedostávame, častokrát ešte s výčitkou prichádzame k Nemu: Pane Bože, ako si mohol na niečo také zabudnúť. A potom sa dostavia chvíle, kedy si uvedomíme, že ani to nie je samozrejmé, a že i za tieto veci by sme mali Bohu ďakovať.
Žalmista nás ďalej vyzýva: „Radostne slúžte Hospodinovi.“ Je veľmi dôležité, aby pri každej službe, i pri službe spevom či už Bohu alebo ľuďom sme slúžili s radostným srdcom. Ak to tak robíme, vtedy naša služba prináša požehnanie. Ak to robíme len zo zotrvačnosti, tak bremeno tejto služby cítime nielen my osobne, ale aj tí, ktorým slúžime – aj tí vnímajú, že naša služba nie je pre nás potešením ale povinnosťou.
Každý jeden z nás je Božie stvorenie a vyšli sme z Božích stvoriteľských rúk a do týchto rúk sa jedného dňa opäť vrátime. Všetko, čo máme, pochádza od Pána Boha. Či už schopnosť reči, dar spevu, komponovania hudby alebo jej interpretácie, ktorou chceme i na týchto bohoslužbách oslavovať Boha. V Biblii sa veľmi veľa hovorí o oslave Pána Boha spevom a práve do tohto biblického bohatstva myšlienok chceme načrieť a uvedomiť si, že spev v živote veriaceho človeka, nie je náhoda, ani žiadna samozrejmosť, ale že spev je darom od Boha zoslaným pre človeka.
Keby sme sledovali jednotlivé verše či kapitoly Biblie, kde sa hovorí o speve, prišli by sme k záveru, že spev má svoje poslanie v živote človeka. Každý, kto si uvedomuje, že je Božie stvorenie obracia sa spevom k Stvoriteľovi, ktorý ho povolal k životu, ktorý ho povolal k existencii a ďakuje Mu za to. Tak si počínali i veľký Boží služobníci, ktorí si uvedomili, že ich život je v Božích rukách. Nie je samozrejmé, že existujeme, ako si to mnohí možno predstavujú. Nie je samozrejmé, že existuje svet. Je to predovšetkým dielo stvoriteľskej moci a lásky. Preto Pánu Bohu dnes i my ako Jeho stvorenie, chceme spievať s vďačnosťou a oslavovať Jeho meno za to, že nám daroval život.
Kniha Žalmov nám podáva vzor, ako Boha oslavovať. Pri jej čítaní sa môžeme stretnúť z rôznymi chválospevmi, v ktorých sa ako refrén opakujú slová: „Plesaj Hospodinovi celá zem! Jasajte, tešte sa, spievajte, spievajte Hospodinovi pri citare, pri citare nech zaznie spev (Ž 98,4.5)!“ Alebo ďalej môžeme čítať: „Nech radujú sa nebesia a plesá zem, nech hučí more i to čo je v ňom! Nech jasá pole i všetko, čo je na ňom! Nech plesajú všetky lesné stromy pred Hospodinom (Ž 96,11.12).“ Práve my ľudia poznáme a dennodenne spoznávame toho veľmi veľa zo Stvoriteľskej múdrosti. Dennodenne sa o tejto múdrosti môžeme presvedčiť. Dennodenne preto máme Boha ako Stvoriteľa oslavovať svojimi piesňami. Nie iba na nedeľu Cantate, nie iba raz do roka v 4. nedeľu po Veľkej noci, kedy nám pripadne táto slávnosť, ale dennodenne máme Pánu Bohu byť vďační za všetko, čo z Jeho ruky prijímame. K tomu nás vyzýva aj prorok Izaiáš, keď nám hovorí: „Ospevujte Hospodina, lebo veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi (Iz 12,5).“
Hospodin koná veľkolepé veci nielen v prírode. Izraelský národ si uvedomoval mocné Božie konanie predovšetkým vo svojich dejinách. A opäť piesňou vyjadroval svoj úžas, uznanie a vďaku za to, ako Hospodin viedol ich dejiny. Nezabudnuteľný je ďakovný 126 Žalm, ktorým Izrael oslavuje svojho Boha, keď sa mohol vrátiť z dlhodobého exilu Babylonského zajatia. A tu môžeme čítať: „Keď zmenil Hospodin údel Siona, boli sme ako vo sne. Vtedy sme mali ústa plné smiechu a jazyk plesania (Ž 126,1.2).“ Nielen v živote národa, ale aj v osobnom živote sa prejavuje Hospodin ako dobrý a múdry otec, ktorý človeka vedie, usmerňuje, ochraňuje a zachraňuje. Kto si toto vo svojom živote uvedomí, či nie je priam nútený otvoriť svoje srdce a ústa k oslavnej a ďakovnej piesni Hospodinovi? Preto nás nemôže prekvapiť, že v knihe Žalmov nájdeme i výroky typu: „Potom ti i ja budem ďakovať na harfe za tvoju vernosť, Bože môj. Ospevovať ťa budem na citare, svätý Izraela. Nech my plesajú pery, keď ťa budem ospevovať, i moja duša, ktorú si vykúpil (Ž 71,23).“ „Spievať chcem Hospodinu, dokiaľ žijem, hrať svojmu Bohu, dokiaľ tu budem (Ž 104,33).“
Spev, slová piesne, hudba a jej melodika sú dôležitým prvkom pestovania kresťanského spoločenstva. Keď sa cirkev stretáva, tak spieva. V liste Efezským upozorňuje apoštol Pavel na túto dôležitú možnosť komunikácie a píše: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach a plesajte Pánovi srdcom (Ef 5,19).“ Podobne hovorí aj v liste Kolosenským: „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate. Vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu (Kol 3,16).“
V piesňach sa skrývajú slová dôvery, dôležitého poznania, slová potešenia. Vždy je potrebné tieto veci v nás upevňovať, aby sme ich mali po ruke, keď ich potrebujeme. Niekedy je naša istota a viera otrasená a práve vtedy potrebujeme spoločenstvo cirkvi, ktoré nás poteší a povzbudí. V takýchto zápasoch nám však môže pomôcť aj pieseň a hudba, ktorá je neraz na naše zranené srdce ako hojivý balzam. Keď sa nachádzame v ťaživých životných situáciách či v situáciách pokušenia, slová nábožnej piesne dokážu presvietiť náš temný život, dokážu rozohnať mraky, ktoré v našom živote spôsobili búrku. Mnohé Žalmy sa stali predlohou rôznych piesní, ktoré keď spievame nám dodávajú dôveru v Boha a nových síl prekonávať nástrahy našich nepriateľov.
Spev nám pomáha prekonávať aj tieseň samoty, prenasledovania, väzenia. Apoštola Pavla a jeho spolupracovníka Sílasa na ich misijných cestách v jednom meste zbili, nohy im dali do klady a uvrhli ich do väzenia. O týchto ľuďoch v Skutkoch apoštolských čítame: „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali (Sk 16,25).“ Spievať Bohu chvály znamená celým srdcom, celou bytosťou uznávať Božiu moc, vládu a nadradenosť. Mať túto istotu je veľmi dôležité, ale najmä vtedy, keď sme v rukách zlých ľudí. Apoštol Pavel so Sílasom túto istotu mali a spev im k tomu dopomáhal. I v nás má spev na Božiu chválu upevniť istotu: Môj Boh ma drží pevne vo svojej ruke a nedovolí zlým ľuďom so mnou manipulovať.
Toto všetko je len ukážka z bohatstva biblických myšlienok o význame spevu. Bolo by zaujímavé uviesť naše skúsenosti, ako spev pôsobil na náš duchovný rast, ako cez slová piesní rástla naša viera v Trojjediného Pána Boha. Spev nám pripomína prítomnosť najvyššieho, keď si ju prestávame jasne uvedomovať. Spev nám poskytuje dôveru, že sme neprestajne v Otcových rukách a to práve vtedy, keď sa táto dôvera z nás vytráca. Spev očisťuje naše vnútro. Kde sa ozývajú dobré a pekné piesne, tam nemajú miesto nečisté myšlienky. Spev dvíha z prízemnosti a otvára obzory, ktoré by nám inak ostali zatvorené.
Zamyslime sa nad tým, čo všetko cez spev a nábožnú pieseň prijímame do svojho života? Zamyslime sa nad tým, ako často oslavujeme spevom Pána Boha? Zamyslime sa nad tým, či náš spev vychádza z vnútra nášho srdca, či prijímame cez spev Božie požehnanie, alebo sú to pre nás len prázdne slová a nič nehovoriaca melódia. Zamyslime sa nad tým či doma spolu so svojou rodinou, so svojimi deťmi spievame Bohu na chválu. Zamyslime sa nad tým, kedy naposledy nás povzbudili slová niektorej piesne, kedy naposledy sme v nich našli útechu a novú silu do práce, ktorá bola pred nami. Nestáva sa nám neraz, že spievame a ani nevieme, čo spievame? Porozmýšľajme preto nad týmito otázkami a výzvu Žalmistu z nášho textu zoberme vážne: „Vstúpte do jeho brán s vďakou a s chválospevom do jeho nádvorí, ďakujte mu, dobrorečte jeho menu, lebo Hospodin je dobrý, jeho milosť trvá na veky a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.“
V tejto chvíli chceme s vďačnosťou myslieť na všetkých tých, ktorí skladajú duchovné piesne a hudbu k nim, na všetkých tých, ktorí sa starajú o duchovnú pieseň a o hudbu i v tomto cirkevnom zbore, keď sa stretnete tých pár ľudí a pripraví si pieseň s ktorou poslúžia na bohoslužbách ako to môžem sledovať na vašom facebooku. Chceme myslieť na tých, ktorí pravidelne obetujú svoj čas pri nácviku piesní. Chceme myslieť aj vaše kantorky, ktoré ochotne slúžia v tomto cirkevnom zbore hrou na organe. Za všetkých chceme ďakovať Pánu Bohu a zároveň prosiť Ho, aby vzbudil pocit radosti a zodpovednosti u tých, čo majú dar spevu a hudby a doposiaľ ich nevyužili.
Spev a hudba sú nádherné Božie dary. Pán Boh nám ich dal, aby sme nimi oslavovali Jeho meno. Používajme tieto dary čím viacej, aby sa cez spev a hudbu niesla zvesť o tom, čo Boh urobil pre nás v Ježišovi Kristovi. Používajme ich nielen v spoločenstve cirkvi a v chráme, ale i mimo neho, aby zvesť o Božej láske prenikla celú zem. Amen.
Modlitba:
I v tejto chvíli, Otče náš nebeský, predstupujeme pred Teba so slovami vďaky, za všetko čo Ty si pre nás vykonal. Prijmi všetky chválospevy, ktoré i na týchto službách Božích ku Tebe vysielame. Chceme spievať novú pieseň, pretože si Hospodine svoju spásu oznámil človeku a zjavil si svoju spravodlivosť všetkým národom. Prijmi naše chvály, ako obeť vďaky za spasenie a vykúpenie, ktoré sa nám dostalo v Tvojom Synovi Ježišovi Kristovi. I naďalej chceme Ťa oslavovať nielen piesňami ale predovšetkým svojím životom. S radosťou chceme slúžiť Tebe Bože a vchádzať pred Teba s plesaním, pretože vieme, že Ty si náš Boh a my sme Tvoje deti, sme Tvoj ľud, ovce Tvojej pastvy, ktoré vodíš na zelené pastvy a k vodám osviežujúcim privádzaš. Vypočuj nás, keď k Tebe spoločne voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.