Kázání - Silvestr 2023 - Roman Porubän

SIILVESTER
(31. decembra 2023, 900 h. Mělník)

Suspíírriium:: Pane, Ty si býval naším príbytkom od pokolenia do pokolenia. Prv než sa vrchy zrodili, než boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až na veky. Do prachu vraciaš človeka a vravíš: Vráťte sa ľudský synovia! Lebo v Tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul a ako nočná stráž. Hospodine, uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali. Amen.

Kázňový ttextt:: Efezským 5,16
Je len málo chvíľ v našom živote, keď si tak silne uvedomujeme, ako nezadržateľne beží čas. Tá chvíľa nastala aj v dnešný deň – posledný deň roka. Niekedy sú možno celé hodiny alebo celé dni, keď si nespomenieme na to, že čas vlastne stále beží. Neberieme ho na vedomie, ako keby vôbec neexistoval. Nie je hmatateľný, nemôžeme ho chytiť a zovrieť do päste alebo zastaviť. V životnom zhone, uprostred množstva prác a úloh, radostí a zábav, nás čas skoro vôbec nezaujíma. No však v posledný deň roka cítime tok času naliehavejšie ako inokedy. Končí sa jedno obdobie nášho života. O rok sme starší, dokonca o rok sme bližšie k vlastnej smrti. Nejeden z našich blízkych priateľov a známych odišiel v priebehu tohoto roka spomedzi nás.
Je pravdou, že ani dnes ľudia nemusia vnímať čas. Ak si však neuvedomíme, aký je čas dôležitý, ak nevyhodnotíme, ako sme ho prežili, ak teda neurobíme bilanciu uplynulého roka, ako sme zaobchádzali s darovaným časom, tak povedané slovami apoštola Pavla „nevykupujeme čas“.
Čas je veľmi záhadný jav. K pochopeniu času, ktoré by nás plne uspokojilo, sa nedokážeme dopracovať. Jedna z vecí, ktoré nás pri čase fascinuje je, že čas je v neprestajnom pohybe. Nezastaví sa ani na najmenší zlomok sekundy. Pozerať na sekundovú ručičku na hodinkách je úžasný závratný zážitok, ak si uvedomíme, že takto bez zastavenia beží čas už miliardy rokov, to znamená, že čas je v neustálom pohybe a o prítomnosti v celkom prísnom slova zmysle, nemôžeme ani len hovoriť. Existuje teda iba minulosť a budúcnosť. Keď sme vstupovali do roku 2023, tak tento rok bol pre nás budúcnosťou, no dnes sa už takmer celý stáva minulosťou.
Inou fascinujúcou vecou je dĺžka času. Vesmír údajne trvá 15 až 17 miliárd rokov. To sa celkom vymyká našej predstavivosti a seba menšia snaha si to predsa len nejako predstaviť, vyvoláva v nás závrat. Človek má problémy pri svojich predstavách zablúdiť len pár storočí dozadu či pár rokov, v ktorých si má vybaviť rôzne javy a súvislosti a nie miliardy rokov. Tu sa naša predstavivosť úplne stráca. Môžeme o nej len fantazírovať.
Na tejto nepredstaviteľne dlhej časovej línii, na ktorej sa neprestajne pohybujeme medzi minulosťou a budúcnosťou sa nachádza aj náš život. Musíme teda skonštatovať, že čas sám osebe je niečo veľkolepé, závratné, ale ešte omnoho viac nás tento fenomén púta, keď si uvedomíme, že my sami sme do neho vtiahnutí, naň pripútaní a v ňom uväznení. V spomienkach síce môžeme zaletieť do minulosti, čo sme prežili, cez čo všetko sme prešli, v prognózach zase do budúcnosti, čo nás čaká, ak sa vydáme tým či oným smerom, no z momentálnej chvíle, nemôže nikto z nás uniknúť.
Čas je nielen javisko, na ktorom sa odohrávajú dejiny vesmíru, dejiny ľudstva či príbeh každého jedného z nás. Čas je aj hodnota, ktorú sme pri vstupe do sveta – pri svojom narodení dostali k dispozícii. Pán sveta, Hospodin Boh, ktorý nie je väzňom času a v očiach ktorého je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, dal každému z nás k dispozícii niekoľko desaťročí času na tej nepredstaviteľne dlhej časovej línii. Niekto môže síce namietnuť: Čo je to tých pár desiatok rokov? Pre niekoho je to málo, pre druhého zase veľa. Záleží vôbec na tom, koľko Pán Boh vymeral človeku rokov na tejto zemi? Nezáleží! Bohu ide hlavne o to, ako sme so zvereným časom narábali a čím sme ho naplnili.
Boh každému jednému z nás zveril čas, ako pán v podobenstve, ktorý svojím sluhom zveril peniaze – talenty. Sluhovia mali s nimi tak šafáriť – obchodovať, aby zverené talenty zúročili, aby priniesli nejaký zisk. Ak nám Pán Boh na začiatku tohto roku daroval čas – 365 dní, tak dnes by sme sa mali pýtať: Ako sme ho využili? Ako sme ho zúročili? Sme dobrými šafármi alebo sme sa ľahkomyselne zahrávali s týmto úžasným darom od Boha? I keď dĺžka nášho času je v pomere k celkovej časovej línii prakticky zanedbateľná, pre Pána sveta, pre Boha nič nie je zanedbateľné.
Možno sa niekedy cítime, že sme ľuďmi zabudnutí alebo pre nich úplne zbytoční. Človek sa môže cítiť ako zabudnutý prášok vo vesmíre, ako púhy produkt náhodných kombinácií prebiehajúcich milióny a miliardy rokov. To je jedna možnosť chápania ľudskej existencie, a dosť je ešte aj dnes takých ľudí, ktorí sa pozerajú na svet a na svoju existenciu, ako na dielo náhody či zvláštnej zhody okolností. Každý sa však musí rozhodnúť, ako bude chápať svoju existenciu a existenciu sveta. Priznám sa, že mne sa javí absurdné chápať tento svet ako produkt dlhodobých náhodných kombinácií. To by potom znamenalo, že aj človek a jeho vznik je len akási náhoda. Záplava všetkých účelností a dômyselností v prírode ale aj vo vlastnom tele ma nevyhnutne vedie k myšlienke na tajomného pôvodcu, ktorý to všetko premyslel, zrealizoval a dodnes zachováva.
Ak človek prijme túto koncepciu seba samého a začne sa chápať ako dielo Stvoriteľa, tak z toho vyplývajú pre neho dôsledky prvoradej dôležitosti. Musí si uvedomiť: Ja nie som zabudnutý, ale Bohom ostro sledovaný. A preto nie je ľahostajné, čím naplním svoj čas. Naopak, za to, ako ho využívam a čím ho naplním, som plne zodpovední. Zodpovední predovšetkým Tomu, ktorí ma stvoril a komu raz budem musieť skladať účty z toho, ako som naložil s časom.
Na takúto zodpovednosť pred Bohom nás upozorňujú prečítané slová z Listu Efezským: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“ Táto stručná veta chce povedať: Čas sa dá napĺňať dobrým i zlým obsahom. Na líniu času či už v našich osobných príbehoch alebo v príbehoch dejín rôznych spoločenstiev sa okrem dobrých vecí zapisuje aj mnoho zlého. Aj v nás samých sa neraz nachádza tendencia vkladať do vlastnej časovej línie niečo, čo je zlé a škodlivé, niečo čo z človeka robí zviera. A to ste v Čechách prežívali tri dni pred štedrým večerom, keď ste sa dozvedeli, aká tragédia sa stala na filozofickej fakulte, kde niekto svoj čas naplnil hrôzostrašnou vecou – ako je vziať niekomu život a tak násilne
prerušiť jeho čas na tejto zemi. Áno aj takto tragicky sa dá naplniť čas, ktorý vyvoláva v nás smútok, horkosť, ale i zúrivosť voči tomu, kto to urobil.
Uprostred takéhoto sveta, uprostred našich vlastných tendencií smerujúcich k zlému nás apoštolské slová vyzývajú: Bratia a sestry! Prestaňte konečne pristupovať k svojmu času bezmyšlienkovite, ale ho vykupujte, využívajte tým najlepším spôsobom, vkladajte do línie svojho času ten najkrajší možný obsah, aký som aj ja včera prežil s manželmi Erdingerovcami na výstave betlehemov a následnom posedení v kaviarni. A rovnako sa teším na ten čas, ktorý spoločne prežijeme dnes večer pri gazdovskej fazuľovici, čaše dobrého vína a Božom slove, ktoré nám určuje ako a čím napĺňať svoj čas. Veď v tomto svete je toľko zlých vecí, ktoré nás obklopujú, a tak je potrebné, aby ten čas, ktorý je nám zverený sme napĺňali plnohodnotným obsahom a tak vytvorili protiváhu voči množstvu zla, ktoré vôkol seba vnímame. Aj k tomu nás vyzývajú apoštolove slová: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“
Máme za sebou celý rok času. Prečítané slová nás vedú k tomu, aby sme sa sami podrobili otázke, ako sme tento čas naplnili. Hodnotenie uplynulého roku sa môže diať v rozličných úrovniach. Uplynulý rok môžeme hodnotiť z pohľadu hmotných ziskov a strát, svojich úspechoch a zlyhaní, splnených nádejí a sklamaní či v oblasti medziľudských vzťahov. Zo svojej vlastnej minulosti mali by sme sa poučiť, aby sme v budúcnosti nenapĺňali čas tými istými chybami.
No pri hodnotení uplynulého roku mali by sme sa ešte hlbšie ponoriť a zamerať na to, čo je najdôležitejšie, na to čo je podstatné, na to čo má rozhodujúci význam pre môj a tvoj život. K tomu nás vedie práve otázka: Akým obsahom som napĺňal svoj čas? Čo všetko som napísal do knihy svojho života? Pri tomto hodnotení nemali by sme sa riadiť bežnými, rozšírenými kritériami, ale mali by sme si osvojiť a používať kritériá Toho, ktorý je Pánom času a ktorému sme za svoj čas zodpovední. Mali by sme sa usilovať pozrieť sa na líniu svojho života tak, ako ju vidí a hodnotí Boh, Najvyšší Pán neba a zeme. Vďačnosť k Nemu mala by nás napĺňať za všetko dobré, pozitívne, tvorivé, čo sme mohli v uplynulom roku do knihy svojho života napísať.
Pochopiť druhých, pomôcť im pozbierať odvahu a povedať v kritických situáciách pravdu, dať prednosť trvalým hodnotám, pred príťažlivými povrchnými atrakciami, zastať sa slabších, i keď je to riskantné, nedať sa zviesť výhodami, nedať sa zastrašiť hrozbami, využívať dar reči na dvíhanie a povzbudzovanie druhých, vydržať v službe tým, ktorí sú odkázaní na našu pomoc, i keď je to spojené s dlhodobými obeťami, využívať čím viacej možností na vlastný duchovný rast a napredovanie – to v našej knihe života je zaznamenané ako vykupovanie času.
Ale negatívne veci, ľahostajnosť voči utrpeniu druhých, ľahostajnosť voči zlu, ktoré nás obklopuje, prekrúcanie pravdy a nehanebná lož, sebecké sledovanie vlastných cieľov a výhod na účet druhých, hanebné činy, ktoré neznesú svetlo, pokrytecké kombinovanie prívetivej tváre a čiernych myšlienok a úmyslov – to všetko a mnoho iných vecí je hrubé zneužívanie hodnoty času, ktorý nám Stvoriteľ dal k dispozícii.
Ak tieto negatívne veci objavíme vo svojom živote pri hodnotení uplynulého roku, malo by nám byť z toho veľmi smutno. Ak to bude úprimný smútok, ak budeme ľutovať, že
sme jednotlivé úseky svojho času naplnili aj takýmto zlým obsahmi, tak tento smútok môže byť začiatkom pokánia a nového života. Nemôžeme síce na línii svojho času a v knihe svojho života zlé veci jednoducho vygumovať, pretože čas sa nedá vrátiť späť. To patrí medzi neúprosné prísnosti času, čo by sme mali mať ustavične na pamäti. Ale ak voči týmto veciam zaujmeme pri hodnotení odstup, ak sa poučíme zo svojich chýb a budeme Pána času prosiť o odpustenie, On nám dá silu k novému začiatku. Lebo v týchto slovách: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“ je aj prísľub Božej pomoci. Uvedomme si, že čokoľvek Pán Boh od nás žiada, k tomu nám dáva aj silu a predpoklady, aby sme to mohli vykonať.
Ako sa končí čas tohoto roku, tak sa raz skončí aj čas nášho života. Budeme mať možnosť, ba budeme sa musieť priam pozrieť späť na to, akým obsahom sme ho naplnili. Uprostred tohto času môžeme mať dojem, že obsah nášho života upadá do zabudnutia. To by bolo veľmi pohodlné, ale nie je to pravda. Pred Pánom času neexistuje zabudnutie. Keď budeme musieť prejsť knihu svojho života, keď sa pred očami definitívneho Sudcu budeme musieť pozrieť späť na celý úsek času, všeličo v tej chvíli by sme najradšej zmenili. Ale my predsa máme možnosť v duchu sa často preniesť na ten hodnotiaci koniec a položiť si otázku: Ako odtiaľ, z večnosti, budem vidieť a hodnotiť to, čo robím práve teraz, alebo čo sa práve chystám urobiť? Táto otázka, nám môže darovať veľkú múdrosť pre prítomnosť a pomôže nám nájsť odpoveď na otázku, čo pre nás v jednotlivých konkrétnych situáciách znamená výzva: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“
Stojíme na prahu starého roku. O pár hodín rok 2023 sa stane minulosťou, ktorá zostane len v spomienkach. Skôr než sa skončí tento rok, hlboko zalovme vo svojej pamäti a premietnime si, či naozaj ten čas 365 dní, sme využili tak, aby Boh mal z nás radosť. Ak nie, Boh nás nechce hneď preto zatratiť, ale dáva nám možnosť, dáva nám novú príležitosť v úprimnej modlitbe a v pokání vyznať, že nie vždy sme konali a vykupovali čas podľa Božej vôle. No Boh nechce, aby sme zostali každý rok len pri vyznávaní, ale kladie nám na srdce, aby v prichádzajúcom roku 2024 sme ten nový čas využili na veci, ktorými by bol oslávený náš nebeský Otec. Amen.

Modlitba:
Otče nebeský, keď z Tvojej milosti končíme rok, voláš nás pred svoju tvár, aby sme Ti vydali počet z tohtoročného šafárenia. Odpusť nám ak čas, ktorý si nám daroval sme nevyužili na česť a chválu Tvojho mena, ale zaobchádzali s ním ľahkomyseľne. Nie vždy vieme vykupovať čas pre dobré a správne veci, ale zabíjame ho nepodstatnými maličkosťami, ktoré niekedy narastajú do veľkých prekážok a my nie sme schopní ich prekonať a vrátiť sa na správnu koľaj. Tak dochádza k našim životným tragédiám, do ktorých neraz musí zasiahnuť Tvoja ruka, aby nás uchránila od úplného pádu. Preto i dnes cítime ťažké bremeno hriechu, pod ktorým sa nachádzame, ale ďakujeme Ti, že z Tvojej milosti nám odpúšťaš pre smrť Tvojho Syna Pána Ježiša Krista. V ňom dostávame silu k novému začiatku a prosíme Ťa, aby prichádzajúci Nový rok si požehnal a dal nám silu zverený kapitál času využiť naplno. O to Ťa prosíme v mene Krista nášho Pána. Amen.