Slavnostní řeč při odhalení pamětní desky M. R. Štefánika pronesena Romanem Porubänem
Odhalenie pamätnej tabule
Milanovi Rastislavovi Štefánikovi
(18. mája 2019, 1400 h. Mělník, Husov dom)
Vážená excelencia pán Veľvyslanec SR Peter Weiss, Vážený pán primátor mesta Mělník, milí pán predseda spoločnosti M. R. Štefánika pán Vojtech Čelka, drahý brat farár Miroslav Erdinger, milí hostia, drahý bratia a sestry Češi.
Srdečne vás pozdravujem pri tejto milej príležitosti, ako je odhalenie pamätnej tabule, nášmu slovenskému rodákovi z Košarísk, synovi evanjelického farára, významnému vedcovi, diplomatovi, politikovi a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorého 100. výročie smrti si pripomíname nielen my Slováci, ale rovnako aj vy Češi, pretože i vďaka tejto osobnosti mohol vzniknúť v roku 1918 spoločný štát Čechov a Slovákov. Napriek tomu, že sme sa v roku 1993 rozdelili a vznikli dve samostatné republiky, som rád, že môžeme ustavične medzi sebou pestovať dobré vzťahy, čoho dokladom je aj partnerstvo našich dvoch cirkevných zborov na Mělníku a v Kežmarku.
Štefánikov životný príbeh sa nedotýka iba jeho ako osoby, či možno jeho najbližších, s ktorými sa poznal a stretával. Štefánikov životný príbeh zasiahol mnohých ľudí v Československej spoločnosti a dodnes je fascinujúcim príbehom s obrovským odkazom pre Slovenský i Český národ. Z chudobnej evanjelickej fary najprv vzhliada ku hviezdam, potom sa ocitá v diplomatických službách a salónoch svetovej politiky a nakoniec ako 39 ročný tragicky zomiera. Tak rýchlo sa skončil jeden úspešný život, ktorý mohol byť Československému národu ešte v mnohých veciach užitočný.
Ja tu dnes nechcem vymenovávať encyklopedické poznatky o Štefánikovi, ale chcem, aby sme si položili otázku: Čím mňa môže dnes osloviť Milan Rastislav Štefánik? Aký odkaz mne ako kresťanovi tento človek zanechal?
Jedna z vecí, ktorú si vážim na Štefánikovi je jeho poctivosť. Žil víziou a veľkými ideálmi, najmä čo sa týkalo budúcnosti Slovenského národa. Žil pre veľké príležitosti, ale zároveň vedel tieto ideály poctivo napĺňať krok za krokom a chopiť sa príležitostí so železnou vôľou a sebadisciplínou aj za cenu veľkej osobnej obete. Preto mohol povedať: „Musíme žiť jeden pre druhého, lebo šťastie jednotlivcov mohutnie tou mierou, ktorou sa množí vôkol neho.“ My dnes milujeme veľké vízie a príležitosti, ale neraz nám chýba tá poctivosť, s ktorou by sme za nimi išli a dokázali ich prakticky realizovať vôkol seba.
Ladislav Valášek, evanjelický farár na Košariskách a jeden z vynikajúcich znalcov Štefánikovho života spomína, ako sa mu dostala do rúk Štefánikova maličká Nová zmluva, ktorú používal počas svojich pražských štúdií. V celej tejto novej zmluve mal Štefánik podčiarknutý jeden jediný verš a to z Markovho evanjelia: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých (Mk 10,45).“ Evanjelista Marek tento text umiestnil do stredu svojho evanjelia, čím zdôraznil, čo bolo obsahom života Ježiša Krista – bol to hriešny človek, kvôli ktorému prišiel do tohto sveta, aby mu pomohol, aby ho zachránil, aby sa zaň obetoval. To znamená, že Ježiš neprišiel do tohto sveta kvôli sebe, ale kvôli druhým. On nehľadal svoj vlastný profit a ani sa neuchádzal o nejaké bonusy, o ktoré sa neraz uchádzame my dnes. Evanjelista Marek touto vetou hovorí: Milý brat, milá sestra! Toto je spôsob ako sa správa skutočná láska vo svete.
„Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ Mládenecká ruka Milana Rastislava Štefánika si práve túto vetu podčiarkla. Čo to asi pre neho znamenalo? S odstupom času môžeme povedať, že on s rovnakou filozofiou a s rovnakým cieľom sa postavil do služby nového Československého štátu. Celý svoj život rozdal v službe pre druhých, v službe pre národ. A čo je na tom to krásne je, že to nerobil pre zisk, pre popularitu, pre bonusy a ani pre svoj osobný profit, ale robil to s láskou pre ľudí. V tom spočíva jeho úžasná poctivosť, v ktorej sa zračí skromnosť a veľká pokora.
A to je to krásne svedectvo, ktoré oslovuje mňa a ktoré je príkladom i pre nás a predovšetkým pre tých, ktorí stoja v službe pre svoj národ, pre svoju spoločnosť.
Ak do centra nášho života postavíme aj my vetu, ktorú si Štefánik osvojil z Markovho evanjelia, tak náš život sa nebude vyznačovať egoizmom, záujmom o seba, či prílišným individualizmom, ale náš život bude naplnený službou pre druhých a táto služba nás urobí šťastnými ako robila aj Štefánika.
„Zvíťazíme, ak budeme my Česi a Slováci, vždycky po boku. Keď sa podarí niekomu nás rozdvojiť, potom bude s nami zle. V jednote je sila. Prvou zásadou nášho boja je jednota a svornosť. To si, bratia, pamätajme.“ Hoci nás politici rozdelili, i napriek tomu priateľstvo nášho cirkevného zboru v Kežmarku spolu s cirkevným zborom tu na Mělníku je svedectvom toho, že jeden druhému môžeme slúžiť, jeden druhému si chceme pomáhať a máme sa navzájom radi, aj napriek hraniciam, ktoré nás od seba oddeľujú. A to je to krásne svedectvo Milana Rastislava Štefánika, ktoré nás i dnes inšpiruje a za ktorým sa skrýva skutočný záujem o človeka. A tak pravdepodobne nebola to náhoda, že Milan Rastislav Štefánik, mal vo svojej Novej zmluve podčiarknutý verš: „Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ Aj my si slúžme navzájom, a tak budujme medzi sebou dobré vzťahy, ktoré sú základom budovania dobrého spoločenstva, dobrej spoločnosti.
„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/autori/milan-rastislav-stefanik/